Rozdelenie frekvencií

3 - 30 Hz ...........................extrémne dlhé vlny.................ELF

30 - 300 Hz ......................super dlhé vlny........................SHF

300 - 3000 Hz .................ultra dlhé vlny...........................ULF

3 - 30 kHz  .......................velmi dlhé vlny.........................VLF

30 - 300 kHz ...................dlhé vlny....................................LF

300 - 3000 kHz ...............stredné vlny.............................MF

3 - 30 MHz ......................krátke vlny................................HF

30 - 300 MHz .................velmi krátke vlny.................... VHF

300 - 3000 MHz ............ultra krátke vlny...................... UHF

2 - 30 GHz ......................centimetrové vlny.................. SHF

30 - 300 GHz .................milimetrové vlny..................... EHF

300 - 3000 GHz .............decimilimetrové vlny

V pásmach veľmi dlhých a dlhých vĺn (3-30 kHz) a (30-300 kHz) (100km – 1km)  sa rádiové vlny šíria s malým útlmom a na veľké vzdialenosti od vysielača. Pomocou vysielača s relatívne malým vyžiareným výkonom je teda možné pokryť pomerne veľké územie. Nevýhodou týchto pásiem je celkove malý počet rádiových kanálov, vysoká úroveň priemyslového a atmosférického rušenia a nevyhnutnosť použititia rozmerných antén. Preto boli tieto pásma pridelené hlavne námorným a radionavigačním službám, aj keď sa časť pásma dlhých vĺn (150 -300 kHz) používa aj pre rozhlasové vysielanie.

V pásme stredných vĺn (300-3000 kHz)  sa najviac prejavuje rozdiel mezi šírením povrchovou (prízemnou) a priestorovou vlnou. Povrchová vlna sa šíri okolo zemského povrchu vo výške porovnatelnej s dĺkou vlny a je zemským povrchem tlmená. V čase od východu po západ Slunka sa rádiové vlny v pásme stredných vĺn šíria len povrchovou vlnou, a to do vzdialenosti asi 100 km od vysielača. Táto vzdialenosť je nepriamo úmerná frekvencii vlny a priamo úmerná druhej mocnine vyžiareného výkonu. Priestorová vlna je v tomto čase úplne pohltená spodnou vrstvou ionosféry. V noci, kedy spodná vrstva ionosféry celkom mizne, priestorová vlna sa od ionosféry odráža a dopadá späť na zemský povrch. Dĺžka jej dráhy je väčšia než dĺžka dráhy povrchovej vlny, naviac s časom sa mení, takže do miesta príjmu prichádza s časovým oneskorením. Na vstupe prijímača docháza k vektorovému sčítaniu oboch vĺn, čo má za následok kolísanie vstupného signálu prijímača, tzv. únik. Aj napriek uvedenej nevýhode je časť pásma stredných vĺn (525 – 1625 kHz) vyhradená pre rozhlasovú službu s amplitúdovou moduláciou.

V pásme krátkých vĺn (3-30MHz)  sa rádiové vlny šíria nekoľkonásobným odrazom od ionosféry a zemského povrchu, v závislosti od frekvencie a od hustoty ionosféry. Hustota ionosféry závisí od intenzity žiarenia dopadajúceho z kozmu na vonkajšiu časť atmosféry (svetelné žiarenie Slnka, kozmické žiarenie a korpuskulárne žiarenie - dopad jemných hmotných častíc) a mení se teda podľa dennej doby, ročného obdobia a fáze jedenásťročného cyklu slnečnej činnosti. Závislosť od frekvencie sa prejavuje tak, že vlny s príliš nízkymi frekvenciami (vzhľadom k danej hustote ionosféry) sa v ionosfére tlmia, zatiaľčo vlny s príliš vysokými frekvenciami ionosféra prepúšťa do voľného priestoru. Iba vlny s úzkym pásmom stredných frekvencií sa od ionosféry odrážajú a môžu po nekoľkonásobných odrazoch umožniť spojene prakticky s ľubovoľným miestom na Zemi. S jedným odrazom od ionosféry sa dá uskutočniť spojenie na vzdialenosť asi 4000 km. Veľmi ťažko sa však dá uskutočniť spojenie medzi dvomi miestami na zemskom povrchu, kde je rôzna denná doba aj ročné obdobie (napr. spojenie od nás s Južnou Amerikou). Pásmo krátkých vĺn je určené pre spojenia na veľké vzdialenosti. V dobe, keď sa nedalo komunikovať pomocou družicových systémov, poskytovalo pásmo krátkých vĺn ako jediné spojenie s námornými loďami a so zaoceánskymi kontinentami.

V pásme veľmi krátkých vĺn (30-300MHz)  sa rádiové vlny šíria do vzdialenosti rádiového horizontu tzv. priamou vlnou. Rádiový horizont sa rozprestiera do väčšej vzdialenosti než optický horizont, pretože priame vlny sa okolo zemského povrchu čiastočne ohýbajú. Len na spodnom okraji pásma sa vlny môžu za určitých podmienok šíriť aj odrazom od ionosféry. Teplotné zmeny prostredia majú vplyv na zmenu dielektrickej konštanty prostredia, čo má za následok ohyb elektromagnetickej vlny buď smerom nahor (vlna sa šíri na väčšiu vzdialenosť) alebo naopak smerom dolu (dosah sa zmenšuje). Šírenie rádiových vĺn je ovplyvňované odrazmi od vodivých prekážok a dá sa pozorovať aj ohyb vĺn na hrebeňoch vysokých hôr. Pásmo veľmi krátkých vĺn je určené pro rozhlasové vysielanie s frekvenčnou moduláciou, televízne vysielanie a ďalšie služby (letecká, pozemná pohyblivá, atď.).

V pásme ultra krátkých vĺn (300-3000MHz)  sa rádiové vlny šíria tiež priamou vlnou do vzdialenosti rádiového horizontu, avšak šírenie je výrazne ovplyvňované početnými odrazmi od prekážok, ktorých rozmery sú porovnateľné s dĺžkou vlny. Obzvlášť v mestskej zástavbe musí byť miesto pre umiestnenie vysielacej antény volené s ohľadom na možný výskyt odrazov. Pásmo ultrakrátkch vĺn je určené pre televízne vysie1anie, letecké systémy, družicové námorné systémy a v posledných rokoch je dominantne využívané aj pre rôzne mobilné systémy (GSM 900, GSM 1800, IS-95, DECT, a iné).

V pásmach centimetrových a kratších vĺn (nad 3000MHz)  sa šírenie rádiových vĺn podobá šíreniu svetla. Za prekážkami sa vytvárajú ostré tiene a na útlm šírenia má vplyv aj napr. lesný porast a počasie (hustý dážď, hmla, sneženie). V prípade, keď je vysielaný signál sústredený anténnym systémom do úzkeho lúča a smerovaný k prijímacej anténe (napr. radioreléové spoje), musí byť prenosová trasa plánovaná i s ohľadom na výstavbu domov a iných výškových stavieb. Tieto pásma sú vyhradené predovšetkým pro družicové systémy, vrátane šírenia družicového rozhlasu a televízie, a pre pevné služby (radioreléové spoje, a iné).

Rádiové vlny ako elektromagnetické vlny

Rádiové vlny používané na komunikáciu sú elektromagnetickým vlnením. Preto označenia rádiové a elektromagnetické vlnenie sú vlastne rovnocenné. Okolo statického náboja existuje elektrostatické pole. Ak sa bude náboj pohybovať konštantnou rýchlosťou, v jeho okolí zistíme prítomnosť elektrostatického, ale aj statického elektromagnetického poľa. Pokiaľ sa bude náboj pohybovať so zrýchlením, spomalením, alebo bude kmitať okolo nejakej polohy, zistíme, že elektrické aj magnetické pole sa budú meniť. Takýmto spôsobom sa môže šíriť energia priestorom vo forme rýchlo sa meniaceho elektromagnetického poľa, ktoré nepotrebuje priame spojenie medzi miestom jeho vzniku a miestom, na ktoré dorazí. Aby v priestore mohlo existovať elektromagnetické pole, je bezpodmienečne nutné, aby v priestore existovalo také miesto, v ktorom sa mení v čase hustota nábojov alebo hustota elektrického prúdu. Zjednodušene môžeme povedať, že okolo vodiča, ktorým preteká striedavý elektrický prúd, vzniká striedavé magnetické a striedavé elektrické pole. Obe polia sa šíria všetkými smermi rýchlosťou svetla (300 000 km/s). Elektrické a magnetické pole nazývame spoločným názvom – elektromagnetické pole.

Rýchlosť šírenia elektromagnetických vĺn a pomer frekvencie a vlnovej dĺžky

Ako sme už spomenuli, rýchlosť šírenia elektromagnetických vĺn je 300 000 km za sekundu. Vzdialenosť prvého a posledného uzla vo vákuu a prakticky aj vo vzduchu sa nazýva vlnovou dĺžkou. Vlnovú dĺžku v metroch, označovanú ako lambda λ, vypočítame, ak rýchlosť šírenia vĺn vydelíme frekvenciou. Z toho vyplýva vzorec:

λ = 300 000 000 / f      [m; Hz]

Pre rádiové vlny sa používa vzorec:

λ = 300 / f      [m; MHz]

V tomto vzorci je frekvencia udávaná v MHz a vlnová dĺžka vychádza v metroch.

Polarizácia

Podľa toho akým smerom je vyžarované elektromagnetické vlnenie, hovoríme o polarizácii. Pritom smerodatným je smer, akým je orientovaný vodič, ktorý elektromagnetické vlnenie vyžaruje. Ak je tento vodič orientovaný zvisle, hovoríme o vetikálnej polarizácii, ak vodorovne, hovoríme o horizontálnej polarizácii. Existuje ešte aj kruhová polarizácia, ktorá môže byť pravotočivá alebo ľavotočivá. Polarizácia má vplyv na šírenie rádiových vĺn.

Frekvencia a jednotka hertz

Pre elektromagnetické vlny je charakteristickým prvkom frekvencia označovaná f, teda počet kmitov za sekundu. Uvažujeme tu s kmitom, ktorý začína na nulovej hodnote (prvý uzol), dosiahne maximálnu kladnú hodnotu, prejde opäť cez nulu na maximálnu zápornú hodnotu a vráti sa na nulu (posledný uzol). Samozrejme, poradie dosiahnutia maxím môže byť aj opačné. Frekvenciu udávame v hertzoch a označenie je [Hz].

Modulované signály

Aby sme mohli rádiovými vlnami prenášať informáciu, musíme ju namodulovať na rádiovú frekvenciu. Tejto rádiovej frekvencii hovoríme nosná vlna, lebo pomocou nej prenášame informáciu. Rádiové frekvencie uvažujeme bežne nad 20 kHz, ale na komunikáciu sa používajú aj frekvencie nižšie. Pomerne bežné sú frekvencie od 9 kHz, ktoré sú používané pre komunikáciu a navigáciu na veľké vzdialenosti a dokonca aj pod vodnou hladinou. Ako vidíme, väčšinu rádiových frekvencií nie sme schopní registrovať svojimi zmyslami. Preto na rádiovú frekvenciu vhodným spôsobom „nanesieme“ (namodulujeme) prenášanú informáciu. Pre jej spracovanie po prenose je nutná demodulácia. Pre demodulovaní takejto modulácie je nutné nejakým spôsobom previesť nepočuteľnú nosnú vlnu do počuteľného pásma. O toto sa stará demodulátor.

Amplitúdová modulácia

Amplitúdová modulácia (AM) je najjednoduchším ovplyvňovaním rádiovej, nosnej vlny. AM sa používa na prenos počuteľných signálov najdlhšie. Amplitúdovou sa nazýva preto, lebo moduláciou ovplyvňujeme veľkosť nosnej vlny, ktorá sa mení v závislosti od veľkosti prenášaného, modulačného signálu. Modulácia sa uskutočňuje v modulátore a na jeho výstupe sa objavuje nosná vlna f1 a dve postranné pásma definované ako f1 + f2 a f1 – f2, pričom f2 je modulačná frekvencia (modulačný signál). Najjednoduchšou AM je telegrafná prevádzka označovaná aj CW, lebo iba prerušujeme nosnú vlnu.

Modulácia s jedným postranným pásmom SSB

SSB je dovodené z anglického Single Side Band (jedno postranné pásmo) je zvláštnym druhom AM, pri ktorom sa prenáša iba jedno ľubovoľné postranné pásmo. Druhé postranné pásmo a nosná vlna sú potlačené. Výhodou SSB je väčšia odolnosť voči rušeniu ako pri AM a tiež asi 4-krát väčšia účinnosť prenosu ako pri AM. SSB vyžaduje zložitejší demodulátor ako AM.

Frekvenčná modulácia

Frekvenčná (nesprávne kmitočtová) modulácia (FM) si, na rozdiel od AM, zachováva amplitúdu (veľkosť) nosnej vlny, ale modulácia sa realizuje zmenou frekvencie tejto nosnej vlny. Výhodou je jednoduché obvodové riešenie vysielačov aj prijímačov, ale nevýhodou je väčšia šírka pásma zabratá takouto moduláciou. V amatérskych podmienkach zaberá FM okolo 10 kHz, pri rozhlasových staniciach až 200 kHz.

Nosná frekvencia, postranné pásma, šírka pásma

Už pri amplitúdovej moduácii sme si spomenuli nosnú vlnu a postranné pásma. Pri AM sú postranné pásma dve a ich hranice sú dané najnižšou a najvyššou prenášanou, modulačnou frekvenciou. Ak si uvedomíme, že ide vlastne o už spomínaný vzťah f1 + f2 a f1 – f2, sú pri CW postranné pásma vzdialené od nosnej o frekvenciu zodpovedajúcu polovičnej rýchlosti kľúčovania, teda sú veľmi blízko. Pri klasickej AM, kde prenášame ako najvyššiu frekvenciu napr. 3 kHz, budú vonkajšie hranice postranných pásiem vzdialené o 3 kHz, teda stanica bude zaberať celkom 6 kHz zo spektra signálu.

Pri SSB, kde prenášame iba jedno postranné pásmo, je šírka zabraná stanicou daná rozdielom najvyššej a najnižšej modulačnej frekvencie. Pri hovorovom pásme 300 až 3000 Hz je šírka pásma 2700 Hz, teda trochu menej ako polovica pásma AM stanice.

Frekvenčná modulácia nemá jednoznačne vyjadrené postranné pásma, lebo sa mení frekvencia a nie amplitúda nosnej vlny v závislosti od modulačnej frekvencie a jej veľkosti. Objavujú sa však násobky rýchlosti zmeny nosnej frekvencie, preto je zaberaná šírka pásma asi trikrát väčšia ako je základná zmena frekvencie, označovaná ako zdvih, daná amplitúdou modulačnej frekvencie.

Frekvenčné spektrum a šírenie vĺn

Rádiové vlny majú veľký rozsah frekvencií. Ich šírenie ovplyvňuje množstvo faktorov. Zemská atmosféra sa skladá z rôznych vrstiev a tie sú ovplyvňované najmä dennou a nočnou dobou, ročnými obdobiami a 11-ročným cyklom slnečných škvŕn. V závislosti od vlastností jednotlivých ionosférických vrstiev sa menia podmienky šírenia rádiových vĺn.

 Ionosférické vrstvy 

Ionosférou nazývame časť atmosféry, ktorá je ionizovaná a nachádza sa vo výškach 60 až 800 km. Pôsobením slnečného žiarenia cez deň sa atómy v atmosfére štiepia na elektróny a zvyšok atómu – ion. V noci dochádza k spätnej rekombinácii = zlučovaniu. Týmto pôsobením vznikajú v ionsfére vrstvy s rôznou hustotou plynov, a tým aj ionov. Najnižšia je vrstva D, ktorá je vo výškach 60 až 90 km a má vplyv len na šírenie dlhých vĺn. Nad ňou sa až do výšky 120 km rozprestiera vrstva E, ktorá ovplyvňuje šírenie vĺn asi do 4,5 MHz cez deň a do 0,9 MHz v noci. Od výšky 150 km až do 240 km je vrstva F1, ktorá je aktívna iba cez deň a pôsobí asi do 8 MHz. V noci táto vrstva zaniká a uplatňuje sa iba vrstva F2 od 300 do 400 km. Táto odráža rádiové vlny až do 30 MHz cez deň a asi do 10 MHz v noci.

Účinok ionosféry na šírenie KV

Jednotlivé vrstvy ionosféry odrážajú rádiové vlny do určitej frekvencie a v závislosti od uhla, pod ktorým vlna na príslušnú vrstvu dopadá. Najvyššiu frekvenciu, ktorá dopadne na vrstvu kolmo a ešte sa dokáže odraziť, nazývame kritickou frekvenciou. Vyššie frekvencie už cez vrstvu prenikajú do vesmíru. Ak je uhol menší ako 90^o, kritická frekvencia odrazu sa zvyšuje.

Únik

Únik je jav, ktorý sa prejavuje ako kolísanie sily signálu. Je spôsobovaný šírením signálu rôznymi trasami. Pri dopade takéhoto signálu sa úrovne sčítajú a pri rovnakej fáze signál zosilnie, pri rozdielnej fáze zoslabne. Dĺžka týchto trás sa môže meniť rôznou rýchlosťou, a preto aj únik má rôznu rýchlosť a hĺbku zmeny úrovne signálu.

Troposféra

Troposféra je vrstva vzdialená od povrchu Zeme asi do 10 km. Za určitých okolností môže táto vrstva odrážať rádiové vlny pásma VKV. Je to spôsobené jej nerovnomernosťou. Najčastejšie k odrazu dochádza na rozhraní vrstiev teplého a studeného vzduchu. Rádiové vlny sa potom môžu odraziť aj viackrát, napr. od zeme a ďalšieho rozhrania teplý/studený vzduch, a umožniť šírenie VKV aj na niekoľko tisíc km.

Vplyv počasia na podmienky šírenia VKV / UKV

Počasie vplýva najmä na šírenie veľmi krátkych vĺn VKV a ultra krátkych vĺn UKV. Uplatňuje sa tu najmä útlm rádiových vĺn pri silnom daždi, snežení a v hmle. Pri týchto javoch sa komunikačný dosah znižuje. Zvýšenie dosahu naopak nastáva pri vytvorení tzv. vlnovodného kanálu. Tento vzniká na inverznom rozhraní teplého a studeného vzduchu. Ak sa vytvoria dve rozhrania nad sebou s vhodnou vzdialenosťou, môžu sa rádiové vlny šíriť týmto kanálom na veľké vzdialenosti tak, že sa odrážajú od rozhrania k druhému rozhraniu, s veľmi malým útlmom. Pritom hrúbka steny tohto „vlnovodu“ musí byť väčšia ako je kritická hodnota pre príslušnú frekvenciu. Pre pásmo 145 MHz je to asi 160 m, pre 432 MHz aspoň 50 m a pre 1296 MHz stačí 15 m. Toto umožňuje napríklad diaľkové spojenia v pásme 10 GHz nad morskou hladinou. Tam stačí hrúbka steny 0,3 m a nad morom je takáto situácia častá. Jedno z rozhraní môže byť nahradené aj zemským vodivým povrchom (morskou hladinou). Lom a odraz VKV je často spôsobovaný aj postupujúcou frontálnou poruchou. Typické pre tieto javy je, že prebiehajú v troposfére, najčastejšie do výšky okolo 6 km nad povrchom zeme.

Slnečné škvrny, cyklus a vplyv na komunikáciu 

Slnečné škvrny sú prejavom zmien slnečnej činnosti. Z oblasti okolo týchto škvŕn pochádza elektromagnetické a korpuskulárne žiarenie, ktoré silne ovplyvňujú ionosférické javy. Toto žiarenie sa prejavuje ako slnečný šum, ktorý je najvýraznejší okolo 3000 MHz. Udáva sa v jednotkách, ktoré v období minima slnečnej aktivity majú hodnoty okolo 75 a v období maxima okolo 200. Najdôležitejšia zmena počtu slnečných škvŕn má približne 11-ročný cyklus. V období maxima sa posúva kritická frekvencia smerom hore a v období minima zase smerom dolu. Napríklad pri spojení na 300 km je v období maxima s číslom 200 jednotiek, najvyššia použiteľná frekvencia okolo 14 MHz a v období minima s číslom 75 jednotiek je to iba okolo 5 MHz. Pre vzdialenosti okolo 4000 km sú pre rovnaké hodnoty slnečnej činnosti maximálne frekvencie 35 a 20 MHz. Uvažovali sme s frekvenciami použiteľnými cez deň, v noci sú frekvencie výrazne nižšie, čo je spôsobené zánikom vrstvy F1.

Rádiokomunikačný poriadok a rádiokomunikačné služby

    V súčasnosti je frekvenčné spektrum rádiových vĺn považované za prírodné bohatstvo, s ktorým sa musí starostlivo hospodáriť. Jedná se o obmedzený, ale obnoviteľný prírodný zdroj, ktorý dala príroda ľudstvu. Pretože rádiové vlny sa šíria voľným prostredím, je nevyhnutná časová a priestorová koordinácia všetkých používateľov rádiových frekvencií, a to nielen vo vnútri štátu, ale aj medzi štátmi navzájom. Táto potreba viedla k dohovoru mezi členskými štátmi OSN. Dohovor medzi členskými štátmi OSN má názov Medzinárodný dohovor o telekomunikáciách. Na základe tohto dohovoru bola vytvorená Medzinárodní telekomunikačná únia ITU (International Telecommunications Union). Členmi tejto únie sú všetky členské krajiny OSN. Úlohou ITU je vytvárať podmienky pre účelné využívánie frekvenčného spektra podľa pravidiel, dohodnutých na Svetových radiokomunikačných konferenciách (World Radiocommunications Conference -WRC), na ktorých sa zúčastňujú zástupcovia jednotlivých národných orgánov, zodpovedných za využívánie frekvenčného spektra vo svojej krajine. Tieto pravidlá sú zhrnuté v dokumente, ktorý sa nazýva Rádiokomunikačný poriadok (RadioRegulations), ktorý tvorí prílohu k Medzinárodnému dohovoru o telekomunikaciách. Základné ustanovenia Radiokomunikačního poriadku sa dajú zhrnúť do nasledujúcich bodov:

• spôsob a zásady využitia frekvenčného spektra,

• rozdelenie frekvenčných pásiem,

• pridelenie frekvenčných úsekov jednotlivým radiokomunikačným službám,

• zásady pre súčasnú činnosť rádiokomunikačných zariadení na rovnakých alebo blízkych frekvenciách,

• zásady pre koordinované prideľovanie frekvencií pre nové rádiokomunikačné zariadenia a služby.

Rádiokomunikačnou službou alebo určitým typom rádiokomunikačného prenosu sa nazýva služba, zahrnujúca prenos, vysielanie a (alebo) príjem rádiových vĺn na špecifické telekomunikačné účely. Rádiokomunikačný poriadok definuje jednotlivé služby nasledovne:

     • Amatérska služba - určená pre vzdelávánie, vzájomné spojenia, a technické spojenia vykonávané amatérmi, tj. riadne oprávnenými osobami, zaujímajícimi se o radiotechniku len z osobnej záľuby a nezárobkovo.

• Družicová amatérska služba - amatérska služba využívajíca družice Zeme.

• Pomocná meteorologická služba - pre potreby meteorologických a hydrogeologických pozorovaní a prieskumu.

• Služba kozmickej prevádzky - určená výhradne pre prevádzku kozmických plavidiel, tj. kozmických sond, najmä pre telemetriu a povelové zariadenia.

• Služba družicového priekumu Zeme - pre spojenie medzi pozemskými (zemskými) stanicami a jednou alebo niekoľkými družicovými stanicami, v ktorých sa získávajú informácie o vlastnostiach Zeme.

• Pevná služba - spojenie medzi stanovenými pevnými bodmi Zeme.

• Družicová pevná služba - spojenie medzi stanoveným pevným bodom na Zemi (pozemskou stanicou) a družicou (družica môže byť na geostacionárnej nebo nestacionárnej dráhe). Táto služba sa delí na službu vzostupnú (vysielač je na pozemskej stanici a prijímač na družici) a službu zostupnú (vysielač je na družici a prijímač na pozemskej stanici).

• Služba pozemských frekvenčných normálov (etalónov) a časových signálov - zaisťuje pre vedeckú, technickú a inú potrebu vysielanie vybraných frekvencií alebo časových signálov (prípadne oboch súčasne) so stanovenou vysokou presnosťou.

• Družicová služba frekvenčných normálov a časových signálov - využíva družice Zeme.

• Mezidružicová služba - pre spojenie mezi družicami.

• Družicová meteorologická služba.

• Pohyblivá služba - pre spojenie medzi pohyblivými stanicami, alebo medzi pevnou a pohyblivou stanicou. Táto služba sa ďalej delí na :

o pozemskú pohyblivú,

o leteckú pohyblivú,

o námornú pohyblivú,

o pohyblivú okrem leteckej pohyblivej,

o družicovú pozemskú pohyblivú,

o družicovú leteckú pohyblivú,

o družicovú námornú pohyblivú,

o družicovú pohyblivú okrem leteckej pohyblivej.

• Rádioastronomická služba.

• Rozhlasová služba - určená pre prenos rozhlasových a televíznych signálov pre širokú verejnosť (v názve služby nie je rozlišené, či sa jedná o príjem rozhlasového alebo televízneho signálu).

• Družicová rozhlasová služba .

• Rádiolokačná služba.

• Družicová rádiolokačná služba.

• Rádionavigačná služba - pre určenie polohy rádiovými prostriedkami. Táto služba sa ďalej delí na leteckú a námornú.

• Družicová rádionavigačná služba.

• Služba kozmického výskumu.

• Bezpečnostná služba.